Vzťah medzi jednotkami Brinell, Rockwell a Vickers Tvrdosť (systém tvrdosti)

Najčastejšie používanou vo výrobe je tvrdosť metódy pretlačenia, ako je tvrdosť Brinell, tvrdosť Rockwell, tvrdosť Vickers a mikro tvrdosť. Získaná hodnota tvrdosti v podstate predstavuje odpor kovového povrchu voči plastickej deformácii spôsobenej vniknutím cudzích objektov.

Nasleduje krátky úvod do rôznych jednotiek tvrdosti:

1. Brinell tvrdosť (HB)

Stvrdenú oceľovú guľu s určitou veľkosťou (zvyčajne s priemerom 10 mm) stlačte do povrchu materiálu s určitým zaťažením (zvyčajne 3000 kg) a nechajte ju na určitú dobu. Po odstránení zaťaženia je pomer zaťaženia do plochy odsadení hodnota tvrdosti Brinell (HB) v kilogramovej sile/mm2 (N/mm2).

2. Rockwell Tvrdosť (HR)

Ak je HB> 450 alebo vzorka príliš malá, nemožno použiť test tvrdosti Brinell a namiesto toho by sa malo použiť meranie tvrdosti Rockwell. Používa diamantový kužeľ s vrcholovým uhlom 120 ° alebo oceľová guľa s priemerom 1,59 mm a 3,18 mm na zatlačenie do povrchu materiálu, ktorý sa má testovať pri určitom zaťažení, a tvrdosť materiálu sa získa z hĺbky odsadenia. Podľa tvrdosti testovacieho materiálu sa dá vyjadriť v troch rôznych mierkach:

HRA: Je to tvrdosť získaná použitím zaťaženia 60 kg a zadkom diamantového kužeľa a používa sa na materiály s extrémne vysokou tvrdosťou (napríklad cementový karbid atď.).

HRB: Je to tvrdosť získaná pomocou 100 kg zaťaženia a kalenej oceľovej gule s priemerom 1,58 mm. Používa sa na materiály s nižšou tvrdosťou (ako je žíhaná oceľ, liatina atď.).

HRC: Je to tvrdosť získaná pomocou zaťaženia 150 kg a inscentrom diamantového kužeľa a používa sa na materiály s vysokou tvrdosťou (napríklad kalená oceľ atď.).

Tvrdosť 3 Vickers (HV)

Na zatlačenie do povrchu materiálu použite zadný štvorcový kužeľ s zaťažením menším ako 120 kg a vrcholovým uhlom 136 ° a rozdeľte povrchovú plochu materiálovej priepastnej jamy hodnotou zaťaženia, čo je hodnota HV Tvrdosti Vickers (KGF/MM2).

V porovnaní s testmi tvrdosti Brinell a Rockwell má test tvrdosti Vickers veľa výhod. Nemá obmedzenia špecifikovaných podmienok zaťaženia P a priemeru inventeru D, ako je Brinell, a problém deformácie insentara; Nemá ani problém, že hodnotu tvrdosti Rockwell nemožno zjednotiť. A dokáže testovať akékoľvek mäkké a tvrdé materiály, ako sú Rockwell, a môže testovať tvrdosť extrémne tenkých častí (alebo tenkých vrstiev) lepšie ako Rockwell, čo sa dá urobiť iba tvrdosťou Rockwell. Ale aj za takýchto podmienok sa dá porovnávať iba v rámci Rockwell Scale a nemožno sa zjednotiť s inými úrovňami tvrdosti. Okrem toho, pretože Rockwell používa hĺbku odsadenia ako index merania a hĺbka odsadenia je vždy menšia ako šírka odsadenia, takže jej relatívna chyba je tiež väčšia. Preto údaje o tvrdosti Rockwell nie sú také stabilné ako Brinell a Vickers a samozrejme nie také stabilné ako Precision Vickers.

Medzi Brinell, Rockwell a Vickers existuje určitý konverzný vzťah a existuje tabuľka vzťahov s konverziou, ktorú je možné spýtať.


Čas príspevku: mar-16-2023